Prvá písomná zmienka
Prvú písomnú zmienku o Bukovci poznáme z dokladu z roku 1347. Spomína sa ako villa Bakolch a stála tam už kaplnka. V staršom dokumente z roku 1330 sa opisujú hranice chotára obce Malá Ida, ale v tomto dokumente niet zmienky o terajšej obci Bukovec, takže v tomto čase ešte neexistovala. Pravdepodobne ide o miesto, ktoré je v dokumente uvedené ako Varaliareu, chybne publikované ako Varabaeu. Miesto charakterizuje lokalitu s dnešným Bukovcom, ktorý leží pod niekdajším starým hradom. Je možné, že v roku 1330 tu už stáli domy.
Krátky prehľad histórie
Bukovec bol vlastníctvom rodiny Čurka z Malej Idy. V roku 1401 však kráľ Žigmund prevzal obce Bukovec a Hýľov do svojho vlastníctva, keďže sa v danej lokalite našli náleziská striebra. Je pravdepodobné, že bane nedosahovali požadovaný výnos, pretože už v roku 1427 Bukovec vlastnil Šebastián z obce Geča. Tento určite získal kráľovu náklonnosť, o čom svedčí aj jeho prítomnosť v sprievode kráľa v Ríme v roku 1443, kde bol Žigmund korunovaný a cisára. Tam aj žiadal od pápeža výhody pre kostol sv. Petra a Pavla v Bukovci, ktorému bol patrónom. Aj mesto Košice malo snahu získať Bukovec do svojho vlastníctva, ale v roku 1446 bola obec opäť prisúdená rodine Šebastiána z Geče, konkrétne jeho synom. Keď však tento rod vymrel, kráľ Vladislav v roku 1491 daroval Bukovec mestu Košice. Portálny súpis z roku 1553 však dedinu Bukovec uvádza ako majetok Pavla Draholca. Osada mala vtedy rozlohu 6 port.
Názov obce je odvodený zo slovenského slova buk a vznikol podľa charakteristického lesného porastu celého okolia. Tento spôsob pomenovania nie je na Slovensku ojedinelý, stačí si pripomenúť Hrabovec, Tisovec a Kolenovec. Nikdy tu nebola pretrhnutá kontinuita slovenského obyvateľstva dediny, ani nikdy nebol menený názov obce za rýdzo maďarský. Označenie Bukócz pochádza zo slovenského názvu. Od počiatku dediny tu žili Slováci. K výraznejšiemu národnostnému zmiešaniu došlo v čase, keď Bukovec vlastnili Košice. Vtedy sa sem prisťahovali nemecké rodiny rovnako ako aj do Bašky a Hýľova. Aj v 16. storočí sa tu však rozprávalo prevažne slovensky a nemecky. Svedčí o tom aj prítomnosť Gregora Gosnovského, ktorý tu v rokoch 1585 - 1591 a v roku 1608 pôsobil ako kňaz, luteránsky farár, pretože ešte predtým slúžil ako slovenský kňaz v Košiciach. Aj v roku 1643 do Bukovca získal za farára pozvanie muž, ktorý mohol slúžiť len slovenským a nemeckým luteránom. Bol to Tobiáš Birckmanus, ktorý bol predtým slovenským kazateľom v Sabinove.
Už do roku1696 však Nemci z Bukovca odišli, alebo vymreli, pretože v tomto roku sa v Bukovci robil súpis poddaných. Objavilo sa tam osem mien, z ktorých sedem boli rýdzo slovenské, len jedno poslovenčené nemeckého pôvodu. V roku 1715 tu žili 4 poddaní, v roku 1720 tu bolo 6 poddaných. Lexikon z roku 1773 uvádza, že v dedine sa hovorí prevažne po slovensky a odvtedy Bukovec vystupuje aj ako rýdzo slovenská dedina.
Počas súpisu obyvateľstva z roku 1828 bolo v obci 60 domov a 465 obyvateľov, podľa výsledkov sčítania ľudu v roku 1869 mala 445 obyvateľov a počas sčítania ľudu v roku 1910 479 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, výrobou náradia a v stredoveku i baníctvom v miestnych strieborných baniach. Do roku 1918 patrila obec do Abovskej stolice, v roku 1938-45 bola pripojená k Maďarsku.
Genéza názvu obce
- 1347 - villa Bakolch
- 1385 - poss. Bukolch
- 1395 - poss. Bukolch
- 1401 - Bokolch
- 1406 - poss. Bakolch, Bokalch
- 1427 - Bowkowlch
- 1446 - poss. Bakolcha
- 1447 - Bokolcz
- 1491 - poss. Bwkolcz
- 1515 - poss. Bwkolcz
- 1563 - poss. Bwkoch
- 1773 - slovensky Bukowcze, maďarsky Bukocz
- 1808 - slovensky Bukowec, Bukowce, maďarsky Bukócz
- 1903 - slovensky Bukovce
- 1906 - slovensky Bukovec
Symboly obce Bukovec
Erb obce
V striebornom (bielom) poli štítu na zelenej trávnatej pôde zelený strom, na ňom dva červené vtáky so zlatou (žltou) zbrojou.
Štít: neskorogotický
Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z 18. storočia. Odtlačok typária z roku 1700 je uložený v Krajinskom archíve v Budapešti v Altenburgerovej zbierke pečatí (MOL Budapest V-5: Altenburger Pecsétgyujteménye). Na pečati s kruhopisom BUHOWITZER DORF SIGEL (Bukovecká dedinská pečať) je na trávnatej pôde vyobrazený strom, na ňom sediace dva vtáky. Vzhľadom na autentickosť a vek tohto znamenia, odporúčam, aby sa stalo základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu.
Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít sme zvolili pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.
Tento návrh je iba ideovým námetom, vytvoreným na základe rozboru najstaršieho známeho heraldického prameňa (popísanej pečate), teda jedným z podkladov pre vyhotovenie erbu. Pri vlastnom výtvarnom spracovaní je pritom potrebné v čo najvyššej miere zohľadniť tvar a podobu pôvodného znamenia (z popísanej pečate).
Pre zväčšenie klikni na obrázok
