Obec Bukovec
ObecBukovec
rozšírené vyhľadávanie

História


Prvá písomná zmienka

Prvú písomnú zmienku o Bukovci poznáme z dokladu z roku 1347. Spomína sa ako villa Bakolch a stála tam už kaplnka. V staršom dokumente z roku 1330 sa opisujú hranice chotára obce Malá Ida, ale v tomto dokumente niet zmienky o terajšej obci Bukovec, takže v tomto čase ešte neexistovala. Pravdepodobne ide o miesto, ktoré je v dokumente uvedené ako Varaliareu, chybne publikované ako Varabaeu. Miesto charakterizuje lokalitu s dnešným Bukovcom, ktorý leží pod niekdajším starým hradom. Je možné, že v roku 1330 tu už stáli domy.

Krátky prehľad histórie

Bukovec bol vlastníctvom rodiny Čurka z Malej Idy. V roku 1401 však kráľ Žigmund prevzal obce Bukovec a Hýľov do svojho vlastníctva, keďže sa v danej lokalite našli náleziská striebra. Je pravdepodobné, že bane nedosahovali požadovaný výnos, pretože už v roku 1427 Bukovec vlastnil Šebastián z obce Geča. Tento určite získal kráľovu náklonnosť, o čom svedčí aj jeho prítomnosť v sprievode kráľa v Ríme v roku 1443, kde bol Žigmund korunovaný a cisára. Tam aj žiadal od pápeža výhody pre kostol sv. Petra a Pavla v Bukovci, ktorému bol patrónom. Aj mesto Košice malo snahu získať Bukovec do svojho vlastníctva, ale v roku 1446 bola obec opäť prisúdená rodine Šebastiána z Geče, konkrétne jeho synom. Keď však tento rod vymrel, kráľ Vladislav v roku 1491 daroval Bukovec mestu Košice. Portálny súpis z roku 1553 však dedinu Bukovec uvádza ako majetok Pavla Draholca. Osada mala vtedy rozlohu 6 port.

Názov obce je odvodený zo slovenského slova buk a vznikol podľa charakteristického lesného porastu celého okolia. Tento spôsob pomenovania nie je na Slovensku ojedinelý, stačí si pripomenúť Hrabovec, Tisovec a Kolenovec. Nikdy tu nebola pretrhnutá kontinuita slovenského obyvateľstva dediny, ani nikdy nebol menený názov obce za rýdzo maďarský. Označenie Bukócz pochádza zo slovenského názvu. Od počiatku dediny tu žili Slováci. K výraznejšiemu národnostnému zmiešaniu došlo v čase, keď Bukovec vlastnili Košice. Vtedy sa sem prisťahovali nemecké rodiny rovnako ako aj do Bašky a Hýľova. Aj v 16. storočí sa tu však rozprávalo prevažne slovensky a nemecky. Svedčí o tom aj prítomnosť Gregora Gosnovského, ktorý tu v rokoch 1585 - 1591 a v roku 1608 pôsobil ako kňaz, luteránsky farár, pretože ešte predtým slúžil ako slovenský kňaz v Košiciach. Aj v roku 1643 do Bukovca získal za farára pozvanie muž, ktorý mohol slúžiť len slovenským a nemeckým luteránom. Bol to Tobiáš Birckmanus, ktorý bol predtým slovenským kazateľom v Sabinove.

Už do roku1696 však Nemci z Bukovca odišli, alebo vymreli, pretože v tomto roku sa v Bukovci robil súpis poddaných. Objavilo sa tam osem mien, z ktorých sedem boli rýdzo slovenské, len jedno poslovenčené nemeckého pôvodu. V roku 1715 tu žili 4 poddaní, v roku 1720 tu bolo 6 poddaných. Lexikon z roku 1773 uvádza, že v dedine sa hovorí prevažne po slovensky a odvtedy Bukovec vystupuje aj ako rýdzo slovenská dedina.

Počas súpisu obyvateľstva z roku 1828 bolo v obci 60 domov a 465 obyvateľov, podľa výsledkov sčítania ľudu v roku 1869 mala 445 obyvateľov a počas sčítania ľudu v roku 1910 479 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, výrobou náradia a v stredoveku i baníctvom v miestnych strieborných baniach. Do roku 1918 patrila obec do Abovskej stolice, v roku 1938-45 bola pripojená k Maďarsku.

Genéza názvu obce

  • 1347 - villa Bakolch
  • 1385 - poss. Bukolch
  • 1395 - poss. Bukolch
  • 1401 - Bokolch
  • 1406 - poss. Bakolch, Bokalch
  • 1427 - Bowkowlch
  • 1446 - poss. Bakolcha
  • 1447 - Bokolcz
  • 1491 - poss. Bwkolcz
  • 1515 - poss. Bwkolcz
  • 1563 - poss. Bwkoch
  • 1773 - slovensky Bukowcze, maďarsky Bukocz
  • 1808 - slovensky Bukowec, Bukowce, maďarsky Bukócz
  • 1903 - slovensky Bukovce
  • 1906 - slovensky Bukovec
Symboly obce Bukovec
Erb obce

V striebornom (bielom) poli štítu na zelenej trávnatej pôde zelený strom, na ňom dva červené vtáky so zlatou (žltou) zbrojou.

Štít: neskorogotický





Štít: neskorogotický

Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z 18. storočia. Odtlačok typária z roku 1700 je uložený v Krajinskom archíve v Budapešti v Altenburgerovej zbierke pečatí (MOL Budapest V-5: Altenburger Pecsétgyujteménye). Na pečati s kruhopisom BUHOWITZER DORF SIGEL (Bukovecká dedinská pečať) je na trávnatej pôde vyobrazený strom, na ňom sediace dva vtáky. Vzhľadom na autentickosť a vek tohto znamenia, odporúčam, aby sa stalo základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu.

Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít sme zvolili pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.

Tento návrh je iba ideovým námetom, vytvoreným na základe rozboru najstaršieho známeho heraldického prameňa (popísanej pečate), teda jedným z podkladov pre vyhotovenie erbu. Pri vlastnom výtvarnom spracovaní je pritom potrebné v čo najvyššej miere zohľadniť tvar a podobu pôvodného znamenia (z popísanej pečate).


Pre zväčšenie klikni na obrázok

Obec

Facebook

Virtuálny cintorín

Virtuálny cintorín

Kalendár akcií

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Mobilná aplikácia

V obraze

Sledujte informácie z nášho webu na svojich inteligentných telefónoch. Využívajte našu novú mobilnú aplikáciu - V OBRAZE.

Voľne k stiahnutiu:

Google playApp Store

Aktuálne počasie

dnes, utorok 19. 3. 2024
oblačno 7 °C 0 °C
streda 20. 3. takmer jasno 10/1 °C
štvrtok 21. 3. slabý dážď 12/2 °C
piatok 22. 3. polojasno 12/5 °C

O našej obci

Obec Bukovec sa nachádza len necelé štyri kilometre západným smerom od okraja Košíc, mestskej časti Košice-Myslava. V súčasnosti je to známa rekreačná oblasť s vodnými nádržami.

Cez obec preteká riečka Ida, ktorá pramení pod Bielym kameňom (1 134,5 m) v blízkosti Kojšovskej hole.

Nad Bukovcom sa nachádza veľká Bukovecká umelá nádrž, slúžiaca ako zásobáreň pitnej vody pre Košice a okolie, nádrž nie je prístupná pre verejnosť. Pod Bukovcom je malá Bukovecká umelá nádrž, slúži ako havarijná zásobáreň úžitkovej vody pre U.S.Steel Košice, s.r.o., nádrž je sprístupnená pre verejnosť pre rekreačné účely.